Hliníkové vodiče

Aj keď sa v súčasnosti hliníkové vodiče používajú menej často, stále sú prípady, keď sa s nimi stretávame – najmä pri opravách starších elektroinštalácií alebo pri montáži nových zariadení v existujúcich rozvodoch. Ich využitie je ešte prípustné pre prierezy od 16 mm², a preto je dôležité poznať technické normy a zásady týkajúce sa ich manipulácie, pripojenia a údržby.

Hliník má niektoré menej priaznivé vlastnosti v porovnaní s meďou:

  • Krehkosť: Hliník má nižšiu vrubovú húževnatosť. Pri poškodení povrchu (napr. nesprávnym odizolovaním) sa môže vodič ľahko zlomiť.
  • Mäkkosť a nepružnosť: Vedie k tzv. tečeniu – dlhodobej deformácii pod tlakom, ktorá môže spôsobiť uvoľnenie spoja.
  • Vysoká tepelná rozťažnosť: Rozdiely v rozťažnosti medzi hliníkom a oceľovými svorkami vedú k pohybu vodiča v spoji, čo zvyšuje riziko prehrievania.
  • Oxidácia: Povrch hliníka sa rýchlo pokrýva oxidom, ktorý zvyšuje prechodový odpor a sťažuje spájkovanie.
  • Galvanická korózia: V kontakte s inými kovmi a pri vlhkosti dochádza k chemickému rozpadu vodiča.

Ďalšie dôležité vlastnosti:

  • Nižšia vodivosť: Asi 62 % oproti medi.
  • Nižšia hustota: Približne 1/3 hmotnosti medi.
  • Cena: Hliníkové káble sú cenovo výhodnejšie ako medené.

Od 50. rokov 20. storočia boli v Československu hliníkové vodiče bežne používané, no kvôli vyššej poruchovosti sa postupne obmedzovalo ich používanie. Od roku 2001 STN 33 2000-5-52 zakazuje použitie vodičov s prierezom pod 16 mm².

Dodržiavanie STN 37 0606 (platnej od 1960) je rozhodujúce pre bezpečnosť. Jej nedodržiavanie často spôsobovalo uvoľnené alebo korodujúce spoje, čo viedlo k iskreniu, skratu či požiarom. Zvlášť nebezpečné to bolo pri vodičoch typu PEN.

Zásady pri práci s Al vodičmi:

  • Žiadne ostré ohyby, ťahové namáhanie, ohýbanie vodičov.
  • Nesmie sa spájať skrúcaním.
  • Svorky zvyčajne určené pre jeden vodič.
  • Odizolovanie radšej pozdĺžne „strúhaním“ ako rezaním.

Spoje skrutkovými svorkami:

  • Svorka musí byť určená pre konkrétny typ a prierez vodiča. Svorky označené symbolom Al sú vhodné bez úprav.
  • Nepoužívajte svorky bez označenia, ak neboli upravené (napr. pridaním pružného prvku).
  • Pri vodičoch 16 mm² a viac musia byť použité len certifikované svorky pre Al.

Dôležité zásady:

  • Pred pripojením vodič očistiť.
  • Použiť kontaktnú pastu.
  • Dotiahnuť predpísaným momentom.
  • Možno vykonať predbežnú deformáciu vodiča.
  • Po pripojení vodič nedeformovať viac ako na polovicu priemeru.
  • S vodičom po pripojení nemanipulovať.
  • Zabrániť priamemu kontaktu Cu a Al vodičov – použiť prechodové podložky.
  • Po pár týždňoch prevádzky dotiahnuť spoje.

Záver: Pri práci s hliníkovými vodičmi je potrebné dodržiavať všetky bezpečnostné a technické normy, aby sa predišlo závažným poruchám alebo nehodám. Staršie elektroinštalácie si vyžadujú zvýšenú pozornosť pri údržbe a kontrole spojov.

Autor: Ing. Igor Maas, revízny technik elektrických zariadení