Mikrojadrové batérie využívajú energiu z rádioaktívneho rozpadu. Napríklad marťanské vozidlo Curiosity premieňa rozpad plutónia-238 na teplo, ktoré sa následne mení na elektrinu s výkonom 110 wattov. Vedci sa však zameriavajú aj na vývoj miniatúrnych verzií týchto batérií, ktoré generujú len mikro- alebo nanowatty.

Výskumný tím z Univerzity Su-čou v Číne zefektívnil takúto mikrobatériu použitím prvku amerícium. Na rozdiel od klasických jadrových batérií nevyužíva teplo, ale svetelné žiarenie. Amerícium pri rozpade vyžaruje alfa častice a zároveň zeleno svieti. Hoci alfa častice rýchlo strácajú energiu, vedcom sa ich podarilo zakomponovať do polymérového kryštálu a prepojiť s fotovoltaickým článkom, ktorý premieňa svetlo na elektrinu.

Celé zariadenie je také malé, že sa zmestí do kremíkového komponentu menšieho než 1 mm. Testy ukázali, že jeho účinnosť bola 8 000-krát vyššia ako pri predchádzajúcich verziách. Hoci amerícium má dlhý polčas rozpadu – až 7 380 rokov – zvyšné súčasti batérie podliehajú opotrebeniu vplyvom žiarenia. Napriek tomu by tieto mikrobatérie mohli fungovať niekoľko desiatok rokov.

Na napájanie jednej 60-wattovej žiarovky by bolo treba približne 40 miliárd takýchto batérií. Väčšina elektronických zariadení však potrebuje omnoho menej energie. Batéria vo veľkosti mince by tak mohla stačiť napríklad na napájanie nositeľnej techniky alebo kardiostimulátorov.

Zdroj: Quark