Keď sa povie „prvý kráľ Anglicka“, väčšina ľudí si spomenie na Alfréda Veľkého, ktorý bránil svoju ríšu pred Vikingami a stal sa symbolom odporu a múdrosti. V skutočnosti však Anglicko ako jednotné kráľovstvo vzniklo až o generáciu neskôr – zásluhou jeho vnuka Athelstana.

Athelstan vládol v prvej polovici 10. storočia a dokázal to, čo jeho predchodcovia len začali. Zjednotil roztrúsené anglosaské a keltské kráľovstvá do jedného celku. Tento krok mal obrovský význam – položil základy Anglicka ako jednotného štátu, ktorý pretrval stáročia.

Jeho vláda nebola len symbolická. Bol vynikajúcim vojenským veliteľom a diplomaticky zručným panovníkom. Najväčší úspech dosiahol v roku 937, keď v bitke pri Brunanburhu porazil silnú koalíciu Škótov, Vikingov a Írov. Táto bitka sa považuje za jednu z najvýznamnejších v raných dejinách Anglicka, pretože upevnila Athelstanovu pozíciu ako vládcu celého ostrova.

Napriek tomu jeho meno nefiguruje v dejinách tak výrazne, ako by si zaslúžilo. Na rozdiel od Alfréda Veľkého, ktorý sa stal legendárnym, alebo Vilhelma Dobyvateľa, ktorého príchod znamenal zásadný zlom, Athelstan zostal v úzadí. Chýba mu „mýtus“, ktorý by ho udržal v povedomí ľudí. Aj preto sa často hovorí, že Anglicko „zabudlo na svojho prvého kráľa“.

Moderní historici sa však snažia jeho význam znovu pripomenúť. Poukazujú na to, že bez Athelstana by Anglicko pravdepodobne vznikalo omnoho dlhšie a komplikovanejšie. Jeho schopnosť viesť vojnu aj politiku, spájať rozdielne kultúry a vytvoriť stabilný základ kráľovstva, robí z neho kľúčovú postavu britskej histórie.

Dnes sa preto čoraz viac zdôrazňuje, že ak má niekto niesť titul „prvý kráľ Anglicka“, tak je to práve Athelstan – panovník, na ktorého sa neprávom zabudlo.

Zdroj: BBC